Spomedzi všetkých farebných rázov kólií vzbudzuje najväčšiu pozornosť zrejme blue merle sfarbenie. Kvôli svojmu netradičnému vzhľadu zaujme nejedno oko. Jedná sa o starú pôvodnú farbu dlhosrstých kólií, dokonca staršiu akou je dnes najtypickejšie zlaté sfarbenie. Aj keď jedince blue-merle sfarbenia netvoria nosný pilier chovu kólií, predstavujú atraktívne doplnenie farebných možností plemena.

Blue merle sfarbenie

Blue merle kólie sa zvyknú kvôli prevažujúcej farbe nazývať aj modré kólie. Základom ich sfarbenia je totiž modro mramorovaná farba. Kombinovaná býva s hnedým pálením a bielymi znakmi na zvyčajných miestach, akými je koniec labiek, špička chvosta, náprsenka, golier, či lysinka na hlave. Modré mramorovanie je ladené do striebro-siva, do odtieňa označovaného ako farba holubičej šedi. Vmiešaná čierna farba by mala byť vo forme menších škvŕn. Kvalitný merling v podobe malých čiernych „fŕkancov“ nepravidelne rozmiestnených po tele je okrem kvalitnej modrej farby veľmi cenený. Oči u modrej kólie môžu byť hnedé, modré, hnedé s modrým merlingom, či jedno oko modré, druhé hnedé. Modrá farba by mala byť jasná, bez prímesí nádychu hrdze, či farby bridlice (farba čmude).

Kvalita sfarbenia

Podobne ako pri trikolórnej farbe, aj na kvalitu modrej vplýva celý rad faktorov. Na kvalite sfarbenia sa často podpisuje napr. nevhodné krmivo (s vysokým obsahom betakaroténu), no v prvom rade za kvalitnou farbou stojí genetika. Ak pes nemá v tomto smere dobrý dedičný základ, nie je možné farbu zlepšiť vyhovujúcim kŕmením. Bohužiaľ opačný efekt, keď má modrá kólia s dobrým genetickým východiskom poznamenanú srsť vonkajším vplyvom je možný.

Trochu genetiky

Za špecifickým modrým sfarbením stojí merle gén. V podstate pri blue-merle kólií ide o heterozygotného jedinca s 1 alelou blue merle génu. Zjednodušene napísané po genetickej stránke je blue merle kólia trikolór, ktorý je obohatený o merle gén. Práve prítomnosť merle génu spôsobuje nerovnomerné zosvetlenie čiernej farby. Blue-merle farba u kólií je jedna z najstarších, no zároveň má za sebou asi najťažšiu cestu. Pôvodne sa modré kólie chovali na farmách, no v určitých obdobiach boli považované za nežiaduce a po narodení ich utrácali. Zrejme kvôli vtedajšej neznalosti základov genetiky a z toho vyplývajúcich možných problémov. Čoskoro však chovatelia pochopili, že blue merle kólie je možné kombinovať výhradne s trikolórnymi jedincami. Z takéhoto spojenia sa narodia výhradne len modré a trikolórne šteniatka.

Zásady chovu

V Európe nie je možné miešať blue merle jedincov so zlatými a vítané nie je ani spájanie 2 merle jedincov navzájom (v mnohých krajinách vrátane Slovenska zakázané). Dôvodom je predchádzanie možnému narodeniu defektných double merle jedincov, ktorí kvôli 2 dominantným merle alelám (1 kópia merle génu získaná od otca, jedna od matky) môžu trpieť rôznymi zdravotnými ťažkosťami. Práve pre presne stanovené preventívne pravidlá sa v chove kólií (na rozdiel od niektorých iných plemien s benevolentnou politikou chovu s merle génom) neobjavujú v tomto smere problémy. Samozrejme chov blue-merle kólií je celkovo náročnejší, vyžaduje od chovateľov veľa vedomostí o genetike a plemene.

Blue merle kólie na Slovensku

V súčasnosti nie je na Slovensku problém vidieť kólie blue-merle sfarbenia a ich prítomnosť na výstavách, či použitie v chove je považované za samozrejmosť. Avšak ich cesta k získaniu väčšieho priestoru na chovateľskej scéne bola u nás dosť kľukatá a zložitá. Dôvodom bolo nepoznanie tejto farebnej variety a z toho vyplývajúci nezáujem o šteniatka. V súčasnosti sa chovu kólií tejto netradičnej farby venujú viacerí chovatelia. Dokonca máme aj chovateľskú stanicu (Yaless Blue), ktorá sústreďuje pozornosť len na blue merle a trikolórne kólie.

História chovu u nás

Ako prvý na Slovensku zasiahli do chovu modrých kólií manželia Kosíkovci z Bratislavy. V ich chovateľskej stanici z Gatebeckparku zaznamenali v 70. rokoch 20. storočia blue merle šteniatka napr. po ich trikolórnej sučke Black Romney z Gatebeckparku. Zakrátko bol 1 vrh modrých kólií zaznamenaný aj v chovateľskej stanici z Grunertova. Po tejto ére nebol do našej Plemennej knihy po dlhšiu dobu urobený žiaden zápis blue-merle jedinca. Až začiatkom 90. rokov bola do chovateľskej stanice Zelené tuje MVDr. Michala Spišáka dovezená modrá sučka Fantasy in Blue ze Zlaté Jalny, pochádzajúca z chovu poprednej európskej chovateľky pani Křečkovej z Prahy.

Fantasy in Blue

Otcom Fantasy in Blue bol veľmi kvalitný nemecký trikolór Ich. Schwarzer Husar vom Paradies a matkou blue-merle sučka Sunsweet Blue Pop Top z Fínska, s veľmi významnými menami v rodokmeni. Táto krásna sučka dala v Zelených tujách celkovo v 4 vrhov 24 šteniat, z toho bolo 9 modrých. Z nich sa výstavne i chovne uplatňovalo najmä trikolórne potomstvo, za modré to boli Kavaldés Zelené tuje a Madeira Zelené tuje. V tomto období začala chovateľská stanica Zelené tuje so širšou propagáciou blue merle sfarbenia. Cieľom bolo predstaviť túto u nás dovtedy netradičnú farbu širšej populácii, pretože práve záujem o šteniatka modrej farby predstavoval kľúč k podpore chovu. Od tohto obdobia sa blue merle kólie postupne stále viac dostávali do povedomia slovenských chovateľov kólií i záujemcov o šteniatka. Aj počet chovateľov tejto netradičnej farby pribúdal.

Náročnosť chovu

Chov blue merle kólií je zložitejší nielen kvôli vyšším nárokom na vedomosti chovateľa, ale vyžaduje ďaleko viac entuziazmu. Dôvodom je okrem iného aj to, že je viazaný na už spomínané výhradné kombinovanie s trikolórnymi kóliami. Aby však týmto preventívnym obmedzením nedochádzalo k zužovaniu genofondu, musia chovatelia modrých kólií v ďaleko väčšej miere vzájomne cezhranične spolupracovať. V súčasnosti sa na Slovensku môžeme pochváliť viacerými zvučnými importami, ako i vysoko kvalitnými vlastnými odchovmi. Čo je však najdôležitejšie, modré kólie oslovili nielen nadšených chovateľov, ale aj bežných ľudí, ktorí si šteniatko kupujú s cieľom mať doma spoločníka.

Pár slov záverom

Pohľad na vnímanie krásy je veľmi subjektívnou záležitosťou. Možno modré kólie neoslovia každého a veľa ľudí dá aj v rámci plemena prednosť radšej konzervatívnej zlatej farbe. No jedno sa blue merle jedincom zobrať nedá a to, že bez ohľadu na vkus, upútajú pozornosť každého, kto s nimi príde do styku. Pretože už len pohľad na naozaj krásnu modrú kóliu môže byť pohladením duše.

MVDr. Stanislava Zubrická – chovateľská stanica Zelené tuje
Sofia a MUDr. Michaela Petríková – chovateľská stanica Amnis Rhei

Autor fotografie: MVDr. Katka Schmiesterová (ch.s. Fellow of Eternity)

Publikované v časopise PES a MAČKA pod názvom Blue merle dlhosrsté kólie

 

 

Zdieľať