Vo verejnosti často rezonuje otázka, ktoré plemeno psa je najvhodnejšie do rodiny s deťmi. Plemien je veľmi veľa s rôznymi veľkosťami, vlastnosťami, nárokmi či špecifikami. Hovorí sa, že snáď jedinca každého plemena je možné pri správnom vedení naučiť žiť v harmónii v spoločnosti detí, no sú plemená, kde k tomu treba vynaložiť veľmi veľa námahy a výsledok nemusí byť až taký istý.

 

Dlhosrstá kólia je však  stvorenie doslova „stvorené“ pre život v rodine s deťmi. Vo vzťahu ku deťom je veľmi tolerantná a na ich „kúsky“ hľadí s nadhľadom. Ak už deti prekročia „hranicu únosnosti“, len sa postaví, prejde ďalej a ľahne si o pár metrov opodiaľ, skade ich pozoruje. Deti podľa nej patria k „jej“ svorke a preto na ne dohliada a ochraňuje ich. Kólia je najšťastnejšia v okruhu svojej rodiny a  ak do nej patria deti, s láskou ich prijme. Problémy so žiarlivosťou s príchodom ľudského bábätka vyskytujúci sa u prevažnej väčšiny plemien tu očakávať nemusíte. Ona miluje rodinu ako celok a svojou bezhraničnou láskou zahrnie každého člena rodiny. Porozumie ich rôznorodým potrebám, či sa jedná už o seniora, pracovne vyťaženého človeka, športovca, či malého dieťaťa. Kvôli svojej citlivosti, inteligencii a zároveň zodpovednosti patrí k najvhodnejším plemenám pre rodiny s deťmi.

Výhody jej povahy nie sú založené len na tom, že nemá ani len náznak agresivity a deti miluje. Takých plemien je veľa, no napriek tomu im k dokonalosti vo vzťahu dieťa – pes chýba im dosť podstatný aspekt, ktorým je  jemnocit. Pri vzájomnom spolužití je totiž nesmierne dôležité nielen to, aby pes nebol agresívny a nevyrovnaný, ale zároveň aby jednal s veľkou dávkou prirodzeného citu, taktu a pochopenia. Čo z toho, ak je pes milý, zlatý, dieťa miluje, keď  sa správa ako slon v porceláne a od samej radosti si ani neuvedomuje svoje okolie, dieťa nechtiac zhodí a ani nezaregistruje, že mu mohol spôsobiť úraz. Práve preto každú zodpovednú mamičku, ktorá mala možnosť spoznať dlhosrstú kóliu a jej vzťah ku deťom – fascinuje jej vždy chápajúca a obdivuhodná povaha. Pri nej sa človek nemusí báť ani nepredvídateľného ublíženia. Ona dá pozor ešte aj na to, kde položí každú labku, kadiaľ prejde, akou silou sa oprie o dieťa, či pri hre nevrazí do dieťaťa. Sú to maličkosti, no vo vzťahu dieťa a pes nesmierne dôležité. Svojou empatiou vždy prežíva šťastie i smútky každého člena rodiny – vrátane toho najmenšieho. Svojmu majiteľovi sa prispôsobuje vždy a to v takých detailoch, akým je napríklad tempo na vychádzkach. Neťahá, nezvykne sa vytrhávať z vôdzky pri náhlom impulze apod. V tom sú obrovské výhody kľudného, nepojašeného psa, ktorý najprv rozmýšľa a až následne koná.

 

Na formovanie dieťaťa má prítomnosť psa v domácnosti jednoznačne pozitívny vplyv. Prináša radosť do bežných dní, pomáha rozvíjať nielen jeho emocionálny život, ale učí ho zodpovednosti, či k úcte k všetkému živému. Pri postihnutých deťoch má tento aspekt ešte širší a hlbší rozmer. Treba si však uvedomiť, že na to, aby bol pes prínosom do rodiny, je potrebné nielen správne vedenie a výchova detí a  samotného psa, ale hneď na začiatku aj správny výber plemena odzrkadľujúci naše potreby i možnosti.

 

autor: MVDr. Stanislava Zubrická

Zdieľať